Presúvam sa

Tak doslo k tomu, ze som sa konecne rozhodol zmenit prostredie v ktorom tvorim :) ... ide o prostredie Wordpress a vsetky clanky najdete vlastne na stranke 

www.lostwords.tk

:) 

Prve uspechy

Jeden rok

Tak a je to tu. Včera ubehol jeden rok od vtedy ako som si založil tento blog. Vtedy som uvažoval čo asi sa za ten rok keď toto budem písať stane. A že sa toho nestalo malo dokumentujú s časti aj moje články. Zažil som pády. Zažil som stúpania. Zažil som veľkú lásku ale zažil som aj jej smutne zhasnutie. Bol to rok, ktorý mi vcelku veľa priniesol. Spoznal som veľa úžasných ľudí. Spoznal som taktiež ľudí čo mi nakoniec ublížili. Dnes sa na nikoho nehnevám. Predsa len to nemá žiadny význam. Veľa ľuďom som, teda dúfam, pomohol. Veľa ľudí som sklamal. 

Človek musí niečo zažiť aby to potom mohol hodnotiť na sebe a iných. Prežil som si všetko čo sledujem na iných ľuďoch. Dá sa povedať, že to bolo asi aj dobre, že som si vyskúšal všetko. Aspoň sa tomu raz budem vedieť brániť ak sa to znovu vráti.

Naskytá sa otázka, či sa po roku mam lepšie. Ani neviem vlastne. Všeličo sa zmenilo ako som spomínal. Ale či začalo prevládať to dobre či zle to sa mi ťažko hodnotí. Aj vtedy som mal veci, ktoré ma tešili a ktoré ma hnevali a dnes je tomu rovnako. Možno je viac tých zlých ale asi som sa lepšie naučil ich prežívať a tak si ich až tak nepripúšťam k telu.

Ľudia okolo mňa sa tiež zmenili. Okruh mojich kamarátov sa jemne zväčšil. Priateľov mam viac menej stále rovnako. Tých nemením. A asi mi aj stačí koľko ich je. Nerád sa obklopujem veľkou spoločnosťou. Viem, že vždy sa v nej potom nájde niekto čo ma buď potopí alebo zraní. 

Aj svet okolo mňa sa pohol dopredu. Aj za ten krátky rok pozorujem, že svet sa mení. Mení sa smerom k technologizácii. Všetko sa mení na strojmi ovládané bábky. Človek je už len malý medzičlánok vo výrobe a zveľaďovaní nasej zeme. Dnes ja rarita mat niečo ručne vyrobene alebo aspoň z väčšej časti vyrobene človekom. 

Láska sa okolo mňa za tento rok nalietala dosť. Ukázala mi všeličo. Zažil som ozajstnú lásku na ktorú som dlho čakal a potom ma náhle opustila. Snažím sa zmieriť s tím že asi v tomto smere budem mat často smolu. Nie každému sa darí v láske. Niekomu praje šťastie v hre a potom som ja. Ani je dno ani druhé. Ale asi to tak ma byt. 

Nakoniec len malé znovu zhrnutie. Bol to rok, ktorý ma zmenil. Či k lepšiemu alebo horšiemu nechávam na ladu čo ma poznajú a vedia aký som. 

Sviatky

Uvaril som si môj obľúbený zelený čaj, mimochodom dovezený priamo z Číny a rozhodol som sa, že nadišiel čas znovu sa nejakým spôsobom očistiť od špiny tohto sveta. Sú predsa sviatky a tie ma vedia vždy nabiť pozitívnou energiou. Vždy ma nútia spomínať na staré časi keď som bol malý, z ocom sme behali po rodinách a zbieral som sladkosti a nejaké tie korunky, ktoré som samozrejme vždy hneď minul. Boli to pekne časi a mam pocit, že aj vtedy I keď to neni tak dávno sa na tieto dni prihliadalo inak. Dnes je to už len o peniazoch a o násilí. Takto nejako o tom hovorí môj starký. ťažký komunista a zástanca socialistického zriadenia. Cely rok sa nás s ocom snaží presvedčiť, že len pani komunisti boli ti čo našu krajinu dokázali pohnúť vpred. Inak tomu nebýva ani počas sviatkov. Nikdy si neodpusti, že vždy počas sviatkov sa hrávali piesne z rozhlasu a po ceste chodili zástupy spievajúceho ľudu. Všetko veľmi pekne veci ale do mentality dnešného ľudu už vôbec nezapadajú. Dnes úsmevne sledujem ako otcovia bežia za svojimi malými synmi s rukami plnými od tašiek plných sladkosti. Tím otcom vážne nezávidím, že sa cely deň musia trepať po návštevách a tváriť sa tak sviatočne a Blažene. A ženy zase musia znášať spŕšky vody, ktorou ich my, muži nesmierne radi častujeme. premýšľal som nad tím čo mi pri jednom rozhovore povedala Sara. Namiesto vody chcela od všetkých žiadať objatie. Zaujímavý nápad. Keď už sme od pochodov po cestách prešli k formálnym šibačkám nevelkím korbáčom a lacnou voňavkou, možno raz príde éra kedy bude stačiť jedno malé objatie a úsmev. Ktovie

Kolobeh myšlienok

Tak som tu znova. Sľúbil som si, že konečne napíšem niečo pozitívne, ale nejako sa mi to nedarí. Môj život bol už ako tak dobrý. Mal som vážny vzťah, mal som kúsok maturít za sebou a viac menej nič nečakané sa v mojom živote nedialo. Akosi som ale asi malo klopal na drevo keď sa všetko zmenilo. Mojou vinou sa mi zrútil ročný vzťah, čo ma strašne mrzí, a takisto sa začalo meniť všetko okolo. Začal som si uvedomovať, že vlastne nič nemám. Nemám kamarátov čo by ma vytiahli von keď je mi nanič. Nemám kamarátov čo by sa zaujímali o moje problémy. Znovu sa dostávam do situácie, kedy mam pocit, že som tu sám. Nikto sa o mňa nezaujíma, nikoho zrazu nepoznám. Ľudia, ktorých som poznal vďaka priateľke sú teraz proti mne. Snažil som sa nikomu ďalej neubližovať a všetko sa otočilo proti mne. Takisto aj problémy v rodine nezapríčinené mnou nakoniec vytvorili zo mňa toho najhoršieho i keď som sa len snažil aby bolo všetko dobre. Niekedy mam pocit, že to nejde. Sú tu ľudia, ktorí sú iní ako väčšina ľudí čo poznám, teda je tu človek. Človek, s ktorým sa cítim super a nemusím myslieť na to všetko okolo. Avšak to všetko okolo mňa spôsobuje to, že sa asi nikdy neodvážim povedať mu (jej) do oči, čo cítim aby som sa znovu nepopálil. Blíži sa doba kedy sa z Bane pomaly vytratím na internát a ja mam pocit, že tu neni človek, ktorému by som tu chýbal, človek ktorý by sa tesil na to, kedy sa vrátim a kedy sa znovu uvidíme. Takto nejako sa cítim po 18 rokoch života v tomto meste. Odsudzovaný a sám bez lásky a pochopenia. Smutne.

Ked to inak nejde

Je to tu. Rozhodol som sa. Musím to konečne raz riešiť. Nemôžem to ďalej zanedbávať, pretože to môže mat na moje ďalšie pôsobenie vážny vplyv. Už nevydržím. Stiesňuje ma to. Nedá mi to dýchať. Potrebujem sa s toho konečne vymaniť. Takto to ďalej nejde. Tlači ma to každú chvíľu silnejšie a silnejšie. Prestávam uvažovať racionálne a myslím len na to jedno. Konečne to ukončiť. Nevládzem. Dobehnem tam ?? .. Konečne . Ja to zvládnem. Otváram dvere na WC a ukončujem moje trápenie. Znovu som človekom 


:)

Budík

Kazde rano vstavam s rovnakim pocitom. Ako je mozne, ze je to tu tak rychlo ? Este som si len lahol a uz mi zvoni budik a ja mam pocit, ze som si tych 7 hodin absolutne neuzil. Vzdy ma to strasne irituje. Casto sa snazim vecer nejako stimulovat aby som rano vstal skor a aby som si to sladke nicnerobenie mohol aspon taku hodinku len tak uzivat. Casto sa mi to vsak nedari. 

Najhorsi pocit je ked vstanem minutku pred budikom. Vtedy preklinam vsetkych svatych. Preco nemozem teda vstat aspon kusok skor. Nie. Mne sa musi podarit vstat presne na budik. Zacal som si vsimat, ze od toho ako rano vstanem sa odvija aj kvalita mojho dna. Ked vstanem az po zazvoneni budika, je vsetko take klasicke. Nic nezvycajne ani nic oslnujuce. Avsak ked vtsanem niekolko minut pred budikom, akokeby sa nieco vo mne prepelo a cely den sa mi akosi nic nechce a nedri. Ked vstanem hodinku pred budikom a len tak lezim a uzivam si, som cely den spokojny a kludny a veci mi idu lahsie.

Je jasne, ze velkim cinitelom v tomto pripade je psychika. To ako sa rano citim na mna cely den vpliva. Vsugerujem si, ze ked rano zle vstanem nemoze byt den iny. Skusal som ovplivnit moju naladu pocas dna kedy som vstal niekolko minut pred budikom, ale prisiel som na to ze svoju psychiku asi nedokazem oklamat. Cely den bol rovnaky ako ostatne pochmurne dni. Takisto som zistil, ze pocas takycto smutnych dni sa mi dobre tvori. Myslim tim pisanie. Vzdy v takyto smutny vecer ma chyti taka akasi pochmurna nalada a zacinaju sa vo mne vynarat take suvetia a myslienky, ze sa cudujem, ze je to so mna.

Casom som si uvedomil, ze je dobre, ze tie budikove rana sa striedaju. Neviem si predstavit, ze kazdy den by bol priemerny, dokonaly, alebo pochmurny. Najlepsie je ak sa to v urcitych intervaloch strieda. Problem nastava ak velmi dlhy cas po sebe nasleduju len urcite rana. Ked su priemerne alebo prijemne tak sa to este da. Ale ked mate kazde reno pocit, ze to nezvladate a ze svet pre vas prestava mat zmysel tak to uz kusok nahneva.

Preto dakujem mojmu podvedomiu, ze reguluje moje vstavanie a ze kazdy den prezivam inak ako ten predosly.

Sny

Tentoraz sa jedna o taky maly smutny pribeh ... nezaklada sa na pravde :) ... priviedol ma k tomu sen mojej priatelky :) ... 

Dalsi smutny den. Znovu musim vstat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Mam predsa ju. Poobede budeme spolu a ona mi vsetko to zle vynahradi. Je to krasna predstava ked viete, ze niekto stoji pri vas. Dalsi den v skole. Sledovat ako sa ma niekto snazi presvedcit, ze co povie on je svate, a ze on sa nikdy nemili. Je mi to jedno. Prezijem to. Mam predsa ju. Ona ma vzdy presvedci o tom, aky je svet krasny. Uz len niekolko hodin a budeme spolu. Konecne. Cestujem domov plny elanu a predstav. Predstavujem si co budeme robit dnes. Zrazu sa prebudzam z prijemneho zamyslenia sa. Vidim pred sebou nieco na co som nikdy nebol a nikdy nebudem pripraveny. Vzdy som vedel, ze ak to raz pride, nezvladnem to. Stoji na zastavke s uplne cudzim clovekom a objima ho. Pobozkaju sa. On odchadza na autobus. Na rozlucku si zakyvaju. Zrazu mam pocit, ze cely zivot sa mi ruca ako domcek s karat. Stracam zmysel zivota. Nie. Nemozem to brat hned tak tragicky. Mozno to bol niekto... Bohuzial neviem najst ziadne vysvetlenie, ktore by tuto situaciu nejako zmiernilo. Vaham co robit. S napatim cakam do chvile kedy sa mame stretnut. Ona sa cely cas tvari ako keby sa nic nedialo. Ja uz ale dlhsie mlcat nevydrzim. Videl som vas. Najprv sa snazi branit tim, ze vtedy bola niekde inde ale moj smutny pohlad jej naznacuje, ze musi s pravdou von. Vraj su spolu uz dlhsie. Myslela si, ze ju to s nim prejde tak mi to nepovedala. Moje srdce prestava bit. Prestava bit prenu. Moje myslienky su take nejasne a roztrusene, ze sam neviem na co prave myslim. Ako mi to mohla spravit. Vsetky tie sluby nekonecnej vernosti sa zrazu zdaju bit iba nezmyselnimi sprskami slov. Citim sa zraneny. Neviem ci mam plakat. Mam pocit, ze moj zivot uz nebude nikdy fungovat. Zivot bez nej. Co to je ? Boli sme spolu tak dlho, ze neviem co to znamena. Uz nikdy nic nebude take ako bolo pred tim.

Dalsi smutny den. Znovu musim Vstavat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Neviem vsak ci to este dokazem...

Je to tak

Som zviknuty davat viac ako brat. Nemyslim po materialnej stranke. Ide mi skor o tu citovu. Vzdy, ked mal niekto nejaky problem alebo ho nieco trapilo, nemal som problem vypocut, poradit ci pomoct. Clovek si povie, ze kde potom je problem. Ze asi mam potom problem pomoct. Vobec nie. Trapi ma len to, ze ked sa jedna o moje problemy, tak ako keby si zrazu nikto nevedel spomenut, ze ja som pomohol vzdy. Nehovorim, ze si nedokazem so svojim trapenim poradit sam ale cloveku pomoze ked pociti aspon naznak sucitu. Nestazujem sa. Len davam svoje myslienky a pocity von. Snazim sa vyjadrit, ze ludom dnes robi velky problem vcitit sa do trapenia inych. Nehovorim len o sebe. Dnes musi matka choreho chlapca prosit ludi o pomoc v televizii. Je smutne, ze sme dospeli az tam, ze musime verejne pred tisickami cudzich ludi zobrazit nase trapenie aby sme sa dockali pomoci. Dnes sa vas uz snad nikto neopyta ci vas nieco trapi. Dnes je hlavne mat vela penazi, kupovat za ne domy a drahe auta a kaslat na potreby obycajnich ludi. Hlavne ze v televizii sa mozme pozerat na to ako sa nasa "smotanka" zabavala na plese v Opere. Koho to zaujima ? Nech si robia co chcu ale preco nas tim musia este aj relacie krmit ? Viem, ze to co hovorim je trochu povrchne ale myslim si, ze vela ludi bude so mnou suhlasit. Chcu nam nanutit umelu realitu, ze vsetko funguje ako hodinky a popri tom sa tu uz nenajde ani clovek ochotny pomoct dobrej veci...

Life

Kazdy zacina svoje pisanie slovami : ''jedneho dna.'' Preco ta neurcitost ? Comu sa chcu vyhnut ? Maju strach, ze niekto sa v ich pisani najde a tim sa strati to carovne tajomstvo neznameho pribehu ? Alebo sa len snazia znazornit fikciu taka aka nie je aby zaujali ? Je zaujimave co vsetko napadne cloveka pri premyslani. Pre mna je prave toto ta cast, kedy sa ten pravy pribeh odohrava. Neni to co sa pise v knihach. Naopak. Je to to co sa odohrava v nasich mysliach pri takej jednoduchej cinnosti akou je premyslanie. Nie, kniha neni na to aby nam stvarnila pribeh. Kniha sluzi len na to aby nas doviedla k tomu aby sme si ten pravy pribeh vytvorili. Je len akimsi medziclankom. Tak ako detske knihy vznikaju za ucelom rozvijania fantazie tych najmensich, tak vlastne vsetko co sa dostane ci uz na papier alebo na monitor nasej obrazovky len sluzi na to aby sme premyslali. Ja premyslam casto a rad. Tim som si v hlave ''napisal'' uz vela pribehov. Tim ze by som ich dostal na papier by som sa aj ja vlastne stal len tim medziclankom a niekoho by som donutil premyslat. Som vsak uz pripraveny niekomu rozkazovat ? Mozno. Radsej sa ale budem podriadovat riadkam niekoho ineho. Tomu pribehu som dal zatial pracovny nazov Zivot. 

O mojej láske

Pohľady do oči, objatia, bozky. To všetko vo mne vždy znovu vzbudzuje nekonečnú eufóriu a šťastie. Boli čaši keď som mal pocit, že láska, teda aspoň ta určená mne neexistuje. Boli to časy na ktoré z hľadiska citov nerád spomínam. Zažil som aké to je keď vám niekto do očí povie akí ste mu odporní alebo že vás neznáša. Ale keď sa do niekoho zaľúbite a do očí vám nakoniec s aroganciou v hlase povie že ste ten posledný s ktorým by sa dala dokopy tak to akosi tak zabolí. Prežil som si to. Precítil som to. Potrápil som sa s tím. Snáď budem na to v budúcnosti pripravenejší. Snáď to už nezažijem. v jednom mi to však nepomohlo. Už nedokážem dávať svoje pocity tak najavo. Bojím sa sklamania. Bojím sa toho, že druha strana mi znovu do očí povie že nemá záujem. I keď mam pocit, že by som to zvládol, ale aj tak sa bojím. Aj preto som bol dlho sám. Nakoniec sa však niekto našiel. Začal som veriť, že snáď sa konečne zľutovali aj nado mnou. Avšak po krátkom čaše som sa od cudzích ľudí dozvedel že v našom vzťahu nie som ten dôležitý. Nehovorím, že ten vzťah bol extra ale človeka zamrzí keď je podvedený. Znovu som sa sklamal. A tak som sa prestal pokúšať. Nechám to na osud, ktorý mi už síce pripravil sklamanie ale veril som, že sa to môže podariť aj mne. jedného dna do môjho života vstúpilo nenapadne dievča ktoré sa na nič nehralo a s ktorým som hneď od začiatku pociťoval čosi iné ako s kopou iných I po rokoch neznámych ľuďoch. Naša komunikácia odhaľovala že sme si nie až takí vzdialení CO sa tiká životných hodnôt a záujmov. Zistili sme že mame toho veľa spoločného. Obaja sme mali za sebou nie dva krát vydarene vzťahy a aj to nás spojovalo. Pocítil som niečo čo mi bolo dovtedy známe len so životov druhých ľudí. Pocítil som lásku k niekomu úplne neobyčajnému. Zahrnul ma pocit šťastia ale aj smútku zároveň. Dlho som sa nevedel odvážiť čo I len napísať jej o mojich citoch k nej. Raz večer som ale už nevládal a napísal som jej to. Bol som rozhodnutý zmieriť sa z možným sklamanim. Sice riešiť to po internete je úbohé ale poznám sám seba a viem že by som sa neodvážil povedať jej to do oči a tím som mohol o všetko prísť. Na moje počudovanie mi to dievča napísalo, že pocítilo niečo podobne. Dievča, ktoré sa stalo tím prečo mam chuť Zít a ktoré ma v živote posúva ďalej. Pri prvom stretnutí som skoro nedýchal. Bola nádherná. Moje srdce bilo tak silno, že som mal pocit že to nezvládnem od toľkého šťastia. Cely čas som myslel len nato aká je krásna a samozrejme aby som nepovedal niečo nevhodne ;.. Tých krásnych par hodín strávených s ňou sme zakončili tak ako som ani nedúfal. Pri lúčení ma pobozkala ... To bolo to najkrajšie čo sa mi v ten deň mohlo prihodiť. Už vtedy som vedel že ona je ta, po ktorej túžim. Tím dnom sa skončilo moje predošlé temne obdobie. Zrazu som naozaj cítil že život ma zmysel. Od tej chvíle som nemyslel na nič iné ako na ňu. Tesil som sa na každé ďalšie stretnutie s ňou. Tak je to dodnes . Obaja sa vždy tešíme na to kedy budeme znova spolu. Milujeme sa a naša láska je silná a nepredstieraná. Prečo o tom vlastne píšem? Prečo nevyjadriť niečo čo vám od základu zmenilo život ? Neveril som na lásku. Robil som chybu. Len som mal čakať na chvíľu kedy ju stretnem. Ona je ta, ktorá mi prišla zmeniť život. Som jej za to vďačný. Pomohla mi vymaniť sa s tých tažkých chvíľ, ktoré ma tak dlho zužovali. Možno si niekto povie že idealizujem a preháňam ale ten človek moju lásku nepozná. Nevie aký je to výnimočný človek. Milujem ta srdiečko ...