Sny

Tentoraz sa jedna o taky maly smutny pribeh ... nezaklada sa na pravde :) ... priviedol ma k tomu sen mojej priatelky :) ... 

Dalsi smutny den. Znovu musim vstat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Mam predsa ju. Poobede budeme spolu a ona mi vsetko to zle vynahradi. Je to krasna predstava ked viete, ze niekto stoji pri vas. Dalsi den v skole. Sledovat ako sa ma niekto snazi presvedcit, ze co povie on je svate, a ze on sa nikdy nemili. Je mi to jedno. Prezijem to. Mam predsa ju. Ona ma vzdy presvedci o tom, aky je svet krasny. Uz len niekolko hodin a budeme spolu. Konecne. Cestujem domov plny elanu a predstav. Predstavujem si co budeme robit dnes. Zrazu sa prebudzam z prijemneho zamyslenia sa. Vidim pred sebou nieco na co som nikdy nebol a nikdy nebudem pripraveny. Vzdy som vedel, ze ak to raz pride, nezvladnem to. Stoji na zastavke s uplne cudzim clovekom a objima ho. Pobozkaju sa. On odchadza na autobus. Na rozlucku si zakyvaju. Zrazu mam pocit, ze cely zivot sa mi ruca ako domcek s karat. Stracam zmysel zivota. Nie. Nemozem to brat hned tak tragicky. Mozno to bol niekto... Bohuzial neviem najst ziadne vysvetlenie, ktore by tuto situaciu nejako zmiernilo. Vaham co robit. S napatim cakam do chvile kedy sa mame stretnut. Ona sa cely cas tvari ako keby sa nic nedialo. Ja uz ale dlhsie mlcat nevydrzim. Videl som vas. Najprv sa snazi branit tim, ze vtedy bola niekde inde ale moj smutny pohlad jej naznacuje, ze musi s pravdou von. Vraj su spolu uz dlhsie. Myslela si, ze ju to s nim prejde tak mi to nepovedala. Moje srdce prestava bit. Prestava bit prenu. Moje myslienky su take nejasne a roztrusene, ze sam neviem na co prave myslim. Ako mi to mohla spravit. Vsetky tie sluby nekonecnej vernosti sa zrazu zdaju bit iba nezmyselnimi sprskami slov. Citim sa zraneny. Neviem ci mam plakat. Mam pocit, ze moj zivot uz nebude nikdy fungovat. Zivot bez nej. Co to je ? Boli sme spolu tak dlho, ze neviem co to znamena. Uz nikdy nic nebude take ako bolo pred tim.

Dalsi smutny den. Znovu musim Vstavat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Neviem vsak ci to este dokazem...

Je to tak

Som zviknuty davat viac ako brat. Nemyslim po materialnej stranke. Ide mi skor o tu citovu. Vzdy, ked mal niekto nejaky problem alebo ho nieco trapilo, nemal som problem vypocut, poradit ci pomoct. Clovek si povie, ze kde potom je problem. Ze asi mam potom problem pomoct. Vobec nie. Trapi ma len to, ze ked sa jedna o moje problemy, tak ako keby si zrazu nikto nevedel spomenut, ze ja som pomohol vzdy. Nehovorim, ze si nedokazem so svojim trapenim poradit sam ale cloveku pomoze ked pociti aspon naznak sucitu. Nestazujem sa. Len davam svoje myslienky a pocity von. Snazim sa vyjadrit, ze ludom dnes robi velky problem vcitit sa do trapenia inych. Nehovorim len o sebe. Dnes musi matka choreho chlapca prosit ludi o pomoc v televizii. Je smutne, ze sme dospeli az tam, ze musime verejne pred tisickami cudzich ludi zobrazit nase trapenie aby sme sa dockali pomoci. Dnes sa vas uz snad nikto neopyta ci vas nieco trapi. Dnes je hlavne mat vela penazi, kupovat za ne domy a drahe auta a kaslat na potreby obycajnich ludi. Hlavne ze v televizii sa mozme pozerat na to ako sa nasa "smotanka" zabavala na plese v Opere. Koho to zaujima ? Nech si robia co chcu ale preco nas tim musia este aj relacie krmit ? Viem, ze to co hovorim je trochu povrchne ale myslim si, ze vela ludi bude so mnou suhlasit. Chcu nam nanutit umelu realitu, ze vsetko funguje ako hodinky a popri tom sa tu uz nenajde ani clovek ochotny pomoct dobrej veci...

Life

Kazdy zacina svoje pisanie slovami : ''jedneho dna.'' Preco ta neurcitost ? Comu sa chcu vyhnut ? Maju strach, ze niekto sa v ich pisani najde a tim sa strati to carovne tajomstvo neznameho pribehu ? Alebo sa len snazia znazornit fikciu taka aka nie je aby zaujali ? Je zaujimave co vsetko napadne cloveka pri premyslani. Pre mna je prave toto ta cast, kedy sa ten pravy pribeh odohrava. Neni to co sa pise v knihach. Naopak. Je to to co sa odohrava v nasich mysliach pri takej jednoduchej cinnosti akou je premyslanie. Nie, kniha neni na to aby nam stvarnila pribeh. Kniha sluzi len na to aby nas doviedla k tomu aby sme si ten pravy pribeh vytvorili. Je len akimsi medziclankom. Tak ako detske knihy vznikaju za ucelom rozvijania fantazie tych najmensich, tak vlastne vsetko co sa dostane ci uz na papier alebo na monitor nasej obrazovky len sluzi na to aby sme premyslali. Ja premyslam casto a rad. Tim som si v hlave ''napisal'' uz vela pribehov. Tim ze by som ich dostal na papier by som sa aj ja vlastne stal len tim medziclankom a niekoho by som donutil premyslat. Som vsak uz pripraveny niekomu rozkazovat ? Mozno. Radsej sa ale budem podriadovat riadkam niekoho ineho. Tomu pribehu som dal zatial pracovny nazov Zivot. 

O mojej láske

Pohľady do oči, objatia, bozky. To všetko vo mne vždy znovu vzbudzuje nekonečnú eufóriu a šťastie. Boli čaši keď som mal pocit, že láska, teda aspoň ta určená mne neexistuje. Boli to časy na ktoré z hľadiska citov nerád spomínam. Zažil som aké to je keď vám niekto do očí povie akí ste mu odporní alebo že vás neznáša. Ale keď sa do niekoho zaľúbite a do očí vám nakoniec s aroganciou v hlase povie že ste ten posledný s ktorým by sa dala dokopy tak to akosi tak zabolí. Prežil som si to. Precítil som to. Potrápil som sa s tím. Snáď budem na to v budúcnosti pripravenejší. Snáď to už nezažijem. v jednom mi to však nepomohlo. Už nedokážem dávať svoje pocity tak najavo. Bojím sa sklamania. Bojím sa toho, že druha strana mi znovu do očí povie že nemá záujem. I keď mam pocit, že by som to zvládol, ale aj tak sa bojím. Aj preto som bol dlho sám. Nakoniec sa však niekto našiel. Začal som veriť, že snáď sa konečne zľutovali aj nado mnou. Avšak po krátkom čaše som sa od cudzích ľudí dozvedel že v našom vzťahu nie som ten dôležitý. Nehovorím, že ten vzťah bol extra ale človeka zamrzí keď je podvedený. Znovu som sa sklamal. A tak som sa prestal pokúšať. Nechám to na osud, ktorý mi už síce pripravil sklamanie ale veril som, že sa to môže podariť aj mne. jedného dna do môjho života vstúpilo nenapadne dievča ktoré sa na nič nehralo a s ktorým som hneď od začiatku pociťoval čosi iné ako s kopou iných I po rokoch neznámych ľuďoch. Naša komunikácia odhaľovala že sme si nie až takí vzdialení CO sa tiká životných hodnôt a záujmov. Zistili sme že mame toho veľa spoločného. Obaja sme mali za sebou nie dva krát vydarene vzťahy a aj to nás spojovalo. Pocítil som niečo čo mi bolo dovtedy známe len so životov druhých ľudí. Pocítil som lásku k niekomu úplne neobyčajnému. Zahrnul ma pocit šťastia ale aj smútku zároveň. Dlho som sa nevedel odvážiť čo I len napísať jej o mojich citoch k nej. Raz večer som ale už nevládal a napísal som jej to. Bol som rozhodnutý zmieriť sa z možným sklamanim. Sice riešiť to po internete je úbohé ale poznám sám seba a viem že by som sa neodvážil povedať jej to do oči a tím som mohol o všetko prísť. Na moje počudovanie mi to dievča napísalo, že pocítilo niečo podobne. Dievča, ktoré sa stalo tím prečo mam chuť Zít a ktoré ma v živote posúva ďalej. Pri prvom stretnutí som skoro nedýchal. Bola nádherná. Moje srdce bilo tak silno, že som mal pocit že to nezvládnem od toľkého šťastia. Cely čas som myslel len nato aká je krásna a samozrejme aby som nepovedal niečo nevhodne ;.. Tých krásnych par hodín strávených s ňou sme zakončili tak ako som ani nedúfal. Pri lúčení ma pobozkala ... To bolo to najkrajšie čo sa mi v ten deň mohlo prihodiť. Už vtedy som vedel že ona je ta, po ktorej túžim. Tím dnom sa skončilo moje predošlé temne obdobie. Zrazu som naozaj cítil že život ma zmysel. Od tej chvíle som nemyslel na nič iné ako na ňu. Tesil som sa na každé ďalšie stretnutie s ňou. Tak je to dodnes . Obaja sa vždy tešíme na to kedy budeme znova spolu. Milujeme sa a naša láska je silná a nepredstieraná. Prečo o tom vlastne píšem? Prečo nevyjadriť niečo čo vám od základu zmenilo život ? Neveril som na lásku. Robil som chybu. Len som mal čakať na chvíľu kedy ju stretnem. Ona je ta, ktorá mi prišla zmeniť život. Som jej za to vďačný. Pomohla mi vymaniť sa s tých tažkých chvíľ, ktoré ma tak dlho zužovali. Možno si niekto povie že idealizujem a preháňam ale ten človek moju lásku nepozná. Nevie aký je to výnimočný človek. Milujem ta srdiečko ...