nedeľa 11. januára 2009

Life

Kazdy zacina svoje pisanie slovami : ''jedneho dna.'' Preco ta neurcitost ? Comu sa chcu vyhnut ? Maju strach, ze niekto sa v ich pisani najde a tim sa strati to carovne tajomstvo neznameho pribehu ? Alebo sa len snazia znazornit fikciu taka aka nie je aby zaujali ? Je zaujimave co vsetko napadne cloveka pri premyslani. Pre mna je prave toto ta cast, kedy sa ten pravy pribeh odohrava. Neni to co sa pise v knihach. Naopak. Je to to co sa odohrava v nasich mysliach pri takej jednoduchej cinnosti akou je premyslanie. Nie, kniha neni na to aby nam stvarnila pribeh. Kniha sluzi len na to aby nas doviedla k tomu aby sme si ten pravy pribeh vytvorili. Je len akimsi medziclankom. Tak ako detske knihy vznikaju za ucelom rozvijania fantazie tych najmensich, tak vlastne vsetko co sa dostane ci uz na papier alebo na monitor nasej obrazovky len sluzi na to aby sme premyslali. Ja premyslam casto a rad. Tim som si v hlave ''napisal'' uz vela pribehov. Tim ze by som ich dostal na papier by som sa aj ja vlastne stal len tim medziclankom a niekoho by som donutil premyslat. Som vsak uz pripraveny niekomu rozkazovat ? Mozno. Radsej sa ale budem podriadovat riadkam niekoho ineho. Tomu pribehu som dal zatial pracovny nazov Zivot. 

Žiadne komentáre: