O mojej láske

Pohľady do oči, objatia, bozky. To všetko vo mne vždy znovu vzbudzuje nekonečnú eufóriu a šťastie. Boli čaši keď som mal pocit, že láska, teda aspoň ta určená mne neexistuje. Boli to časy na ktoré z hľadiska citov nerád spomínam. Zažil som aké to je keď vám niekto do očí povie akí ste mu odporní alebo že vás neznáša. Ale keď sa do niekoho zaľúbite a do očí vám nakoniec s aroganciou v hlase povie že ste ten posledný s ktorým by sa dala dokopy tak to akosi tak zabolí. Prežil som si to. Precítil som to. Potrápil som sa s tím. Snáď budem na to v budúcnosti pripravenejší. Snáď to už nezažijem. v jednom mi to však nepomohlo. Už nedokážem dávať svoje pocity tak najavo. Bojím sa sklamania. Bojím sa toho, že druha strana mi znovu do očí povie že nemá záujem. I keď mam pocit, že by som to zvládol, ale aj tak sa bojím. Aj preto som bol dlho sám. Nakoniec sa však niekto našiel. Začal som veriť, že snáď sa konečne zľutovali aj nado mnou. Avšak po krátkom čaše som sa od cudzích ľudí dozvedel že v našom vzťahu nie som ten dôležitý. Nehovorím, že ten vzťah bol extra ale človeka zamrzí keď je podvedený. Znovu som sa sklamal. A tak som sa prestal pokúšať. Nechám to na osud, ktorý mi už síce pripravil sklamanie ale veril som, že sa to môže podariť aj mne. jedného dna do môjho života vstúpilo nenapadne dievča ktoré sa na nič nehralo a s ktorým som hneď od začiatku pociťoval čosi iné ako s kopou iných I po rokoch neznámych ľuďoch. Naša komunikácia odhaľovala že sme si nie až takí vzdialení CO sa tiká životných hodnôt a záujmov. Zistili sme že mame toho veľa spoločného. Obaja sme mali za sebou nie dva krát vydarene vzťahy a aj to nás spojovalo. Pocítil som niečo čo mi bolo dovtedy známe len so životov druhých ľudí. Pocítil som lásku k niekomu úplne neobyčajnému. Zahrnul ma pocit šťastia ale aj smútku zároveň. Dlho som sa nevedel odvážiť čo I len napísať jej o mojich citoch k nej. Raz večer som ale už nevládal a napísal som jej to. Bol som rozhodnutý zmieriť sa z možným sklamanim. Sice riešiť to po internete je úbohé ale poznám sám seba a viem že by som sa neodvážil povedať jej to do oči a tím som mohol o všetko prísť. Na moje počudovanie mi to dievča napísalo, že pocítilo niečo podobne. Dievča, ktoré sa stalo tím prečo mam chuť Zít a ktoré ma v živote posúva ďalej. Pri prvom stretnutí som skoro nedýchal. Bola nádherná. Moje srdce bilo tak silno, že som mal pocit že to nezvládnem od toľkého šťastia. Cely čas som myslel len nato aká je krásna a samozrejme aby som nepovedal niečo nevhodne ;.. Tých krásnych par hodín strávených s ňou sme zakončili tak ako som ani nedúfal. Pri lúčení ma pobozkala ... To bolo to najkrajšie čo sa mi v ten deň mohlo prihodiť. Už vtedy som vedel že ona je ta, po ktorej túžim. Tím dnom sa skončilo moje predošlé temne obdobie. Zrazu som naozaj cítil že život ma zmysel. Od tej chvíle som nemyslel na nič iné ako na ňu. Tesil som sa na každé ďalšie stretnutie s ňou. Tak je to dodnes . Obaja sa vždy tešíme na to kedy budeme znova spolu. Milujeme sa a naša láska je silná a nepredstieraná. Prečo o tom vlastne píšem? Prečo nevyjadriť niečo čo vám od základu zmenilo život ? Neveril som na lásku. Robil som chybu. Len som mal čakať na chvíľu kedy ju stretnem. Ona je ta, ktorá mi prišla zmeniť život. Som jej za to vďačný. Pomohla mi vymaniť sa s tých tažkých chvíľ, ktoré ma tak dlho zužovali. Možno si niekto povie že idealizujem a preháňam ale ten človek moju lásku nepozná. Nevie aký je to výnimočný človek. Milujem ta srdiečko ...