Sviatky

Uvaril som si môj obľúbený zelený čaj, mimochodom dovezený priamo z Číny a rozhodol som sa, že nadišiel čas znovu sa nejakým spôsobom očistiť od špiny tohto sveta. Sú predsa sviatky a tie ma vedia vždy nabiť pozitívnou energiou. Vždy ma nútia spomínať na staré časi keď som bol malý, z ocom sme behali po rodinách a zbieral som sladkosti a nejaké tie korunky, ktoré som samozrejme vždy hneď minul. Boli to pekne časi a mam pocit, že aj vtedy I keď to neni tak dávno sa na tieto dni prihliadalo inak. Dnes je to už len o peniazoch a o násilí. Takto nejako o tom hovorí môj starký. ťažký komunista a zástanca socialistického zriadenia. Cely rok sa nás s ocom snaží presvedčiť, že len pani komunisti boli ti čo našu krajinu dokázali pohnúť vpred. Inak tomu nebýva ani počas sviatkov. Nikdy si neodpusti, že vždy počas sviatkov sa hrávali piesne z rozhlasu a po ceste chodili zástupy spievajúceho ľudu. Všetko veľmi pekne veci ale do mentality dnešného ľudu už vôbec nezapadajú. Dnes úsmevne sledujem ako otcovia bežia za svojimi malými synmi s rukami plnými od tašiek plných sladkosti. Tím otcom vážne nezávidím, že sa cely deň musia trepať po návštevách a tváriť sa tak sviatočne a Blažene. A ženy zase musia znášať spŕšky vody, ktorou ich my, muži nesmierne radi častujeme. premýšľal som nad tím čo mi pri jednom rozhovore povedala Sara. Namiesto vody chcela od všetkých žiadať objatie. Zaujímavý nápad. Keď už sme od pochodov po cestách prešli k formálnym šibačkám nevelkím korbáčom a lacnou voňavkou, možno raz príde éra kedy bude stačiť jedno malé objatie a úsmev. Ktovie