Trance-sk

Presúvam sa

2009-04-14T04:17:00.000-07:00

Tak doslo k tomu, ze som sa konecne rozhodol zmenit prostredie v ktorom tvorim :) ... ide o prostredie Wordpress a vsetky clanky najdete vlastne na stranke

www.lostwords.tk

Prve uspechy

2009-04-13T13:29:00.001-07:00

Jeden rok

2009-04-13T10:14:00.000-07:00

Tak a je to tu. Včera ubehol jeden rok od vtedy ako som si založil tento blog. Vtedy som uvažoval čo asi sa za ten rok keď toto budem písať stane. A že sa toho nestalo malo dokumentujú s časti aj moje články. Zažil som pády. Zažil som stúpania. Zažil som veľkú lásku ale zažil som aj jej smutne zhasnutie. Bol to rok, ktorý mi vcelku veľa priniesol. Spoznal som veľa úžasných ľudí. Spoznal som taktiež ľudí čo mi nakoniec ublížili. Dnes sa na nikoho nehnevám. Predsa len to nemá žiadny význam. Veľa ľuďom som, teda dúfam, pomohol. Veľa ľudí som sklamal.

Človek musí niečo zažiť aby to potom mohol hodnotiť na sebe a iných. Prežil som si všetko čo sledujem na iných ľuďoch. Dá sa povedať, že to bolo asi aj dobre, že som si vyskúšal všetko. Aspoň sa tomu raz budem vedieť brániť ak sa to znovu vráti.

Naskytá sa otázka, či sa po roku mam lepšie. Ani neviem vlastne. Všeličo sa zmenilo ako som spomínal. Ale či začalo prevládať to dobre či zle to sa mi ťažko hodnotí. Aj vtedy som mal veci, ktoré ma tešili a ktoré ma hnevali a dnes je tomu rovnako. Možno je viac tých zlých ale asi som sa lepšie naučil ich prežívať a tak si ich až tak nepripúšťam k telu.

Ľudia okolo mňa sa tiež zmenili. Okruh mojich kamarátov sa jemne zväčšil. Priateľov mam viac menej stále rovnako. Tých nemením. A asi mi aj stačí koľko ich je. Nerád sa obklopujem veľkou spoločnosťou. Viem, že vždy sa v nej potom nájde niekto čo ma buď potopí alebo zraní.

Aj svet okolo mňa sa pohol dopredu. Aj za ten krátky rok pozorujem, že svet sa mení. Mení sa smerom k technologizácii. Všetko sa mení na strojmi ovládané bábky. Človek je už len malý medzičlánok vo výrobe a zveľaďovaní nasej zeme. Dnes ja rarita mat niečo ručne vyrobene alebo aspoň z väčšej časti vyrobene človekom.

Láska sa okolo mňa za tento rok nalietala dosť. Ukázala mi všeličo. Zažil som ozajstnú lásku na ktorú som dlho čakal a potom ma náhle opustila. Snažím sa zmieriť s tím že asi v tomto smere budem mat často smolu. Nie každému sa darí v láske. Niekomu praje šťastie v hre a potom som ja. Ani je dno ani druhé. Ale asi to tak ma byt.

Nakoniec len malé znovu zhrnutie. Bol to rok, ktorý ma zmenil. Či k lepšiemu alebo horšiemu nechávam na ladu čo ma poznajú a vedia aký som.

Sviatky

2009-04-13T09:57:00.001-07:00

Uvaril som si môj obľúbený zelený čaj, mimochodom dovezený priamo z Číny a rozhodol som sa, že nadišiel čas znovu sa nejakým spôsobom očistiť od špiny tohto sveta. Sú predsa sviatky a tie ma vedia vždy nabiť pozitívnou energiou. Vždy ma nútia spomínať na staré časi keď som bol malý, z ocom sme behali po rodinách a zbieral som sladkosti a nejaké tie korunky, ktoré som samozrejme vždy hneď minul. Boli to pekne časi a mam pocit, že aj vtedy I keď to neni tak dávno sa na tieto dni prihliadalo inak. Dnes je to už len o peniazoch a o násilí. Takto nejako o tom hovorí môj starký. ťažký komunista a zástanca socialistického zriadenia. Cely rok sa nás s ocom snaží presvedčiť, že len pani komunisti boli ti čo našu krajinu dokázali pohnúť vpred. Inak tomu nebýva ani počas sviatkov. Nikdy si neodpusti, že vždy počas sviatkov sa hrávali piesne z rozhlasu a po ceste chodili zástupy spievajúceho ľudu. Všetko veľmi pekne veci ale do mentality dnešného ľudu už vôbec nezapadajú. Dnes úsmevne sledujem ako otcovia bežia za svojimi malými synmi s rukami plnými od tašiek plných sladkosti. Tím otcom vážne nezávidím, že sa cely deň musia trepať po návštevách a tváriť sa tak sviatočne a Blažene. A ženy zase musia znášať spŕšky vody, ktorou ich my, muži nesmierne radi častujeme. premýšľal som nad tím čo mi pri jednom rozhovore povedala Sara. Namiesto vody chcela od všetkých žiadať objatie. Zaujímavý nápad. Keď už sme od pochodov po cestách prešli k formálnym šibačkám nevelkím korbáčom a lacnou voňavkou, možno raz príde éra kedy bude stačiť jedno malé objatie a úsmev. Ktovie

Kolobeh myšlienok

2009-04-04T12:10:00.001-07:00

Tak som tu znova. Sľúbil som si, že konečne napíšem niečo pozitívne, ale nejako sa mi to nedarí. Môj život bol už ako tak dobrý. Mal som vážny vzťah, mal som kúsok maturít za sebou a viac menej nič nečakané sa v mojom živote nedialo. Akosi som ale asi malo klopal na drevo keď sa všetko zmenilo. Mojou vinou sa mi zrútil ročný vzťah, čo ma strašne mrzí, a takisto sa začalo meniť všetko okolo. Začal som si uvedomovať, že vlastne nič nemám. Nemám kamarátov čo by ma vytiahli von keď je mi nanič. Nemám kamarátov čo by sa zaujímali o moje problémy. Znovu sa dostávam do situácie, kedy mam pocit, že som tu sám. Nikto sa o mňa nezaujíma, nikoho zrazu nepoznám. Ľudia, ktorých som poznal vďaka priateľke sú teraz proti mne. Snažil som sa nikomu ďalej neubližovať a všetko sa otočilo proti mne. Takisto aj problémy v rodine nezapríčinené mnou nakoniec vytvorili zo mňa toho najhoršieho i keď som sa len snažil aby bolo všetko dobre. Niekedy mam pocit, že to nejde. Sú tu ľudia, ktorí sú iní ako väčšina ľudí čo poznám, teda je tu človek. Človek, s ktorým sa cítim super a nemusím myslieť na to všetko okolo. Avšak to všetko okolo mňa spôsobuje to, že sa asi nikdy neodvážim povedať mu (jej) do oči, čo cítim aby som sa znovu nepopálil. Blíži sa doba kedy sa z Bane pomaly vytratím na internát a ja mam pocit, že tu neni človek, ktorému by som tu chýbal, človek ktorý by sa tesil na to, kedy sa vrátim a kedy sa znovu uvidíme. Takto nejako sa cítim po 18 rokoch života v tomto meste. Odsudzovaný a sám bez lásky a pochopenia. Smutne.

Ked to inak nejde

2009-03-09T12:48:00.000-07:00

Je to tu. Rozhodol som sa. Musím to konečne raz riešiť. Nemôžem to ďalej zanedbávať, pretože to môže mat na moje ďalšie pôsobenie vážny vplyv. Už nevydržím. Stiesňuje ma to. Nedá mi to dýchať. Potrebujem sa s toho konečne vymaniť. Takto to ďalej nejde. Tlači ma to každú chvíľu silnejšie a silnejšie. Prestávam uvažovať racionálne a myslím len na to jedno. Konečne to ukončiť. Nevládzem. Dobehnem tam ?? .. Konečne . Ja to zvládnem. Otváram dvere na WC a ukončujem moje trápenie. Znovu som človekom

:)

Budík

2009-03-02T11:32:00.000-08:00

Kazde rano vstavam s rovnakim pocitom. Ako je mozne, ze je to tu tak rychlo ? Este som si len lahol a uz mi zvoni budik a ja mam pocit, ze som si tych 7 hodin absolutne neuzil. Vzdy ma to strasne irituje. Casto sa snazim vecer nejako stimulovat aby som rano vstal skor a aby som si to sladke nicnerobenie mohol aspon taku hodinku len tak uzivat. Casto sa mi to vsak nedari.

Najhorsi pocit je ked vstanem minutku pred budikom. Vtedy preklinam vsetkych svatych. Preco nemozem teda vstat aspon kusok skor. Nie. Mne sa musi podarit vstat presne na budik. Zacal som si vsimat, ze od toho ako rano vstanem sa odvija aj kvalita mojho dna. Ked vstanem az po zazvoneni budika, je vsetko take klasicke. Nic nezvycajne ani nic oslnujuce. Avsak ked vtsanem niekolko minut pred budikom, akokeby sa nieco vo mne prepelo a cely den sa mi akosi nic nechce a nedri. Ked vstanem hodinku pred budikom a len tak lezim a uzivam si, som cely den spokojny a kludny a veci mi idu lahsie.

Je jasne, ze velkim cinitelom v tomto pripade je psychika. To ako sa rano citim na mna cely den vpliva. Vsugerujem si, ze ked rano zle vstanem nemoze byt den iny. Skusal som ovplivnit moju naladu pocas dna kedy som vstal niekolko minut pred budikom, ale prisiel som na to ze svoju psychiku asi nedokazem oklamat. Cely den bol rovnaky ako ostatne pochmurne dni. Takisto som zistil, ze pocas takycto smutnych dni sa mi dobre tvori. Myslim tim pisanie. Vzdy v takyto smutny vecer ma chyti taka akasi pochmurna nalada a zacinaju sa vo mne vynarat take suvetia a myslienky, ze sa cudujem, ze je to so mna.

Casom som si uvedomil, ze je dobre, ze tie budikove rana sa striedaju. Neviem si predstavit, ze kazdy den by bol priemerny, dokonaly, alebo pochmurny. Najlepsie je ak sa to v urcitych intervaloch strieda. Problem nastava ak velmi dlhy cas po sebe nasleduju len urcite rana. Ked su priemerne alebo prijemne tak sa to este da. Ale ked mate kazde reno pocit, ze to nezvladate a ze svet pre vas prestava mat zmysel tak to uz kusok nahneva.

Preto dakujem mojmu podvedomiu, ze reguluje moje vstavanie a ze kazdy den prezivam inak ako ten predosly.

Sny

2009-01-19T09:29:00.001-08:00

Tentoraz sa jedna o taky maly smutny pribeh ... nezaklada sa na pravde :) ... priviedol ma k tomu sen mojej priatelky :) ...

Dalsi smutny den. Znovu musim vstat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Mam predsa ju. Poobede budeme spolu a ona mi vsetko to zle vynahradi. Je to krasna predstava ked viete, ze niekto stoji pri vas. Dalsi den v skole. Sledovat ako sa ma niekto snazi presvedcit, ze co povie on je svate, a ze on sa nikdy nemili. Je mi to jedno. Prezijem to. Mam predsa ju. Ona ma vzdy presvedci o tom, aky je svet krasny. Uz len niekolko hodin a budeme spolu. Konecne. Cestujem domov plny elanu a predstav. Predstavujem si co budeme robit dnes. Zrazu sa prebudzam z prijemneho zamyslenia sa. Vidim pred sebou nieco na co som nikdy nebol a nikdy nebudem pripraveny. Vzdy som vedel, ze ak to raz pride, nezvladnem to. Stoji na zastavke s uplne cudzim clovekom a objima ho. Pobozkaju sa. On odchadza na autobus. Na rozlucku si zakyvaju. Zrazu mam pocit, ze cely zivot sa mi ruca ako domcek s karat. Stracam zmysel zivota. Nie. Nemozem to brat hned tak tragicky. Mozno to bol niekto... Bohuzial neviem najst ziadne vysvetlenie, ktore by tuto situaciu nejako zmiernilo. Vaham co robit. S napatim cakam do chvile kedy sa mame stretnut. Ona sa cely cas tvari ako keby sa nic nedialo. Ja uz ale dlhsie mlcat nevydrzim. Videl som vas. Najprv sa snazi branit tim, ze vtedy bola niekde inde ale moj smutny pohlad jej naznacuje, ze musi s pravdou von. Vraj su spolu uz dlhsie. Myslela si, ze ju to s nim prejde tak mi to nepovedala. Moje srdce prestava bit. Prestava bit prenu. Moje myslienky su take nejasne a roztrusene, ze sam neviem na co prave myslim. Ako mi to mohla spravit. Vsetky tie sluby nekonecnej vernosti sa zrazu zdaju bit iba nezmyselnimi sprskami slov. Citim sa zraneny. Neviem ci mam plakat. Mam pocit, ze moj zivot uz nebude nikdy fungovat. Zivot bez nej. Co to je ? Boli sme spolu tak dlho, ze neviem co to znamena. Uz nikdy nic nebude take ako bolo pred tim.

Dalsi smutny den. Znovu musim Vstavat a hodit svoje problemy za hlavu. Je to problem, ale problemy su na to aby sa zdolavali. Neviem vsak ci to este dokazem...

Je to tak

2009-01-19T09:28:00.001-08:00

Som zviknuty davat viac ako brat. Nemyslim po materialnej stranke. Ide mi skor o tu citovu. Vzdy, ked mal niekto nejaky problem alebo ho nieco trapilo, nemal som problem vypocut, poradit ci pomoct. Clovek si povie, ze kde potom je problem. Ze asi mam potom problem pomoct. Vobec nie. Trapi ma len to, ze ked sa jedna o moje problemy, tak ako keby si zrazu nikto nevedel spomenut, ze ja som pomohol vzdy. Nehovorim, ze si nedokazem so svojim trapenim poradit sam ale cloveku pomoze ked pociti aspon naznak sucitu. Nestazujem sa. Len davam svoje myslienky a pocity von. Snazim sa vyjadrit, ze ludom dnes robi velky problem vcitit sa do trapenia inych. Nehovorim len o sebe. Dnes musi matka choreho chlapca prosit ludi o pomoc v televizii. Je smutne, ze sme dospeli az tam, ze musime verejne pred tisickami cudzich ludi zobrazit nase trapenie aby sme sa dockali pomoci. Dnes sa vas uz snad nikto neopyta ci vas nieco trapi. Dnes je hlavne mat vela penazi, kupovat za ne domy a drahe auta a kaslat na potreby obycajnich ludi. Hlavne ze v televizii sa mozme pozerat na to ako sa nasa "smotanka" zabavala na plese v Opere. Koho to zaujima ? Nech si robia co chcu ale preco nas tim musia este aj relacie krmit ? Viem, ze to co hovorim je trochu povrchne ale myslim si, ze vela ludi bude so mnou suhlasit. Chcu nam nanutit umelu realitu, ze vsetko funguje ako hodinky a popri tom sa tu uz nenajde ani clovek ochotny pomoct dobrej veci...

Life

2009-01-11T06:19:00.001-08:00

Kazdy zacina svoje pisanie slovami : ''jedneho dna.'' Preco ta neurcitost ? Comu sa chcu vyhnut ? Maju strach, ze niekto sa v ich pisani najde a tim sa strati to carovne tajomstvo neznameho pribehu ? Alebo sa len snazia znazornit fikciu taka aka nie je aby zaujali ? Je zaujimave co vsetko napadne cloveka pri premyslani. Pre mna je prave toto ta cast, kedy sa ten pravy pribeh odohrava. Neni to co sa pise v knihach. Naopak. Je to to co sa odohrava v nasich mysliach pri takej jednoduchej cinnosti akou je premyslanie. Nie, kniha neni na to aby nam stvarnila pribeh. Kniha sluzi len na to aby nas doviedla k tomu aby sme si ten pravy pribeh vytvorili. Je len akimsi medziclankom. Tak ako detske knihy vznikaju za ucelom rozvijania fantazie tych najmensich, tak vlastne vsetko co sa dostane ci uz na papier alebo na monitor nasej obrazovky len sluzi na to aby sme premyslali. Ja premyslam casto a rad. Tim som si v hlave ''napisal'' uz vela pribehov. Tim ze by som ich dostal na papier by som sa aj ja vlastne stal len tim medziclankom a niekoho by som donutil premyslat. Som vsak uz pripraveny niekomu rozkazovat ? Mozno. Radsej sa ale budem podriadovat riadkam niekoho ineho. Tomu pribehu som dal zatial pracovny nazov Zivot.

O mojej láske

2009-01-11T06:17:00.000-08:00

Pohľady do oči, objatia, bozky. To všetko vo mne vždy znovu vzbudzuje nekonečnú eufóriu a šťastie. Boli čaši keď som mal pocit, že láska, teda aspoň ta určená mne neexistuje. Boli to časy na ktoré z hľadiska citov nerád spomínam. Zažil som aké to je keď vám niekto do očí povie akí ste mu odporní alebo že vás neznáša. Ale keď sa do niekoho zaľúbite a do očí vám nakoniec s aroganciou v hlase povie že ste ten posledný s ktorým by sa dala dokopy tak to akosi tak zabolí. Prežil som si to. Precítil som to. Potrápil som sa s tím. Snáď budem na to v budúcnosti pripravenejší. Snáď to už nezažijem. v jednom mi to však nepomohlo. Už nedokážem dávať svoje pocity tak najavo. Bojím sa sklamania. Bojím sa toho, že druha strana mi znovu do očí povie že nemá záujem. I keď mam pocit, že by som to zvládol, ale aj tak sa bojím. Aj preto som bol dlho sám. Nakoniec sa však niekto našiel. Začal som veriť, že snáď sa konečne zľutovali aj nado mnou. Avšak po krátkom čaše som sa od cudzích ľudí dozvedel že v našom vzťahu nie som ten dôležitý. Nehovorím, že ten vzťah bol extra ale človeka zamrzí keď je podvedený. Znovu som sa sklamal. A tak som sa prestal pokúšať. Nechám to na osud, ktorý mi už síce pripravil sklamanie ale veril som, že sa to môže podariť aj mne. jedného dna do môjho života vstúpilo nenapadne dievča ktoré sa na nič nehralo a s ktorým som hneď od začiatku pociťoval čosi iné ako s kopou iných I po rokoch neznámych ľuďoch. Naša komunikácia odhaľovala že sme si nie až takí vzdialení CO sa tiká životných hodnôt a záujmov. Zistili sme že mame toho veľa spoločného. Obaja sme mali za sebou nie dva krát vydarene vzťahy a aj to nás spojovalo. Pocítil som niečo čo mi bolo dovtedy známe len so životov druhých ľudí. Pocítil som lásku k niekomu úplne neobyčajnému. Zahrnul ma pocit šťastia ale aj smútku zároveň. Dlho som sa nevedel odvážiť čo I len napísať jej o mojich citoch k nej. Raz večer som ale už nevládal a napísal som jej to. Bol som rozhodnutý zmieriť sa z možným sklamanim. Sice riešiť to po internete je úbohé ale poznám sám seba a viem že by som sa neodvážil povedať jej to do oči a tím som mohol o všetko prísť. Na moje počudovanie mi to dievča napísalo, že pocítilo niečo podobne. Dievča, ktoré sa stalo tím prečo mam chuť Zít a ktoré ma v živote posúva ďalej. Pri prvom stretnutí som skoro nedýchal. Bola nádherná. Moje srdce bilo tak silno, že som mal pocit že to nezvládnem od toľkého šťastia. Cely čas som myslel len nato aká je krásna a samozrejme aby som nepovedal niečo nevhodne ;.. Tých krásnych par hodín strávených s ňou sme zakončili tak ako som ani nedúfal. Pri lúčení ma pobozkala ... To bolo to najkrajšie čo sa mi v ten deň mohlo prihodiť. Už vtedy som vedel že ona je ta, po ktorej túžim. Tím dnom sa skončilo moje predošlé temne obdobie. Zrazu som naozaj cítil že život ma zmysel. Od tej chvíle som nemyslel na nič iné ako na ňu. Tesil som sa na každé ďalšie stretnutie s ňou. Tak je to dodnes . Obaja sa vždy tešíme na to kedy budeme znova spolu. Milujeme sa a naša láska je silná a nepredstieraná. Prečo o tom vlastne píšem? Prečo nevyjadriť niečo čo vám od základu zmenilo život ? Neveril som na lásku. Robil som chybu. Len som mal čakať na chvíľu kedy ju stretnem. Ona je ta, ktorá mi prišla zmeniť život. Som jej za to vďačný. Pomohla mi vymaniť sa s tých tažkých chvíľ, ktoré ma tak dlho zužovali. Možno si niekto povie že idealizujem a preháňam ale ten človek moju lásku nepozná. Nevie aký je to výnimočný človek. Milujem ta srdiečko ...

Láska

2008-09-02T09:58:00.000-07:00

K tomuto článku ma viedla jedna smutná hádka s mojou priatelkou. Bohuzial uz niekolky krat sa mi veci vyvinuli tak ze som nase stretnutie musel odlozit resp. zrusit. Vyzera to tak ze ma to ani netrapi a ze sa jej vyhybam alebo sa jej nevenujem. To vsak neni pravda. Je mi strasne ked nie sme spolu ale ja to neviem dat najavo tak ako napriklad ona. Ja som nikdy nevedel davat svoje city najavo a teraz s tim mam velke problemy. Da sa povedat ze aj moji rodicia maju na tom kusok zasluhu ale hlavne je to moja povaha. Vychovali ma dobre to som im vdacny, ale nikdy sa so mnuou nerozpravali o tom co citim alebo co ma trapi. Takze odmalicka som to v sebe aj zadrziaval. VSETKO. Avsak moja povaha je tiez taka. Skratka vzdy sa snazim komunikovat tak aby nedoslo na moje problemy... Preto ani nikto alebo malokto vie co sa v mojom zivote odohrava . Ani moja priatelka to nevie. Nie ze by som jej to nechcel povedat. Nechcem ju zatazovat mojimi problemami. A vlastne aj preto sme mali hadku teraz naposledy. Nevenoval som sa jej tak ako by si to zasluzila, pretoze som mal naladu niekde okolo 0 a znovu som ju tim nechcel zatazovat.A potom prislo k tomu ze sa jej celkovo nevenujem tak ako by som sa mal. Ja viem ja si to uvedomujem. Ona by si za to aka je zasluzila ako sa hovori "modre z neba" . Priznam sa ze take dievca ako je ona nepoznam. Ona snad zle vlastnosti ani nema. Bohuzial ja som tych "zlych" vlastnosti dostal vela. Niekedy mam pocit ze by si zasluzila niekoho lepsieho ako ja :( ale keby som ju stratil tak .... neviem ci by som to zvladol :( ....

Ani neviem co som vlastne timto prispevkom chcel vyjadrit ... len som sem pozliepal tu kopu myslienok ktore mi vyria hlavou ... je to neprehladne ale vsetko vedie k tomu ze som strasny clovek a nezasluzim si ju... Ju, to dievca ktore je pre mna vsetko i ked to tak niekedy nevyzera :( ale nechcem ju nikdy stratit .... neviem si predstavit zivot bez nej ... chcile ked je stastna tak ja som stastny za nas oboch .. ked je smutna, mne je strasne, ked sa na mna hneva hnevam sa aj ja na seba, ked sme spolu tak zazivam taky pocit radosti, ktory mi nic ine nedokaze dat ...

MILUJEM TA .... :(

UFO a podobne paranormalne javy

2008-06-11T04:20:00.000-07:00

Casto citavam na internete clanky o UFO a takychto podobnych veciach. Vzdy po precitani rozmyslam hlavne nad tim ci uverit alebo je to len dalsi trik ako z nas robit debilov. Hovori sa o tom ze ti najvissie postaveni vedia o vselicom. Ale to vselico je pre nas ubhoych ludi prilis tajne.

Ja sam som, aspon si to teda myslim, nieco podobne ako UFO videl. Nepamatam si to uz tak presne ako vtedy lebo to moze byt uz aj par rokov dozadu ale tak vseobecne si pamatam nieco. Bol som s kamaratom na schodoch pri cinziaku a bolo uz dost tma mozno desat jedenast hodin vecer. Bolo zamracene a chylilo sa k dazdu. Zrazu som na oblohe uvidel blikajuce cervene svetla. Vecsinou na lietadlach byvaju max. dve cervene svetla ak sa nemylim ale tu boli asi 4 v rade.. To nieco nebolo ani pocut ako ked leti lietadlo a pocut ho uz dost dlho pred tim ako ho vidno (fyzikou sa nejdem teraz zaoberat). Tu vsak nebol akykolvek zvuk a na to ako vysoko to bolo sa to po oblohe pohybovalo dost rychlo. Vecsina litadiel ide po oblohe, aspon mi to tak vidime, rovno. Keby to robilo aj toto neidentifikovatelne "cudo" tak by som hlavu otocil spat na zem ale ono to slo do dost ostrej zakruty a zacalo sa to vracat skoro tim istim smerom ako to prislo. Ked som sa spytal kamarata ci to videl, tak povedal ze si nic nevsimol. To ma trosku zamrazilo pretoze aj on sa pozeral na oblohu. Je mozne ze sa mi to len zdalo mozno to bolo nejake liteadlo alebo stihacka a mozno to bolo prave to co vecsina ludi na svete oznacuje UFO. Neviem to presne ale tak berem to ako moje stretnutie s niecim inim.

Timto pribehom je vlastne vysvetlene aj to ci verim na taketo veci alebo nie. Da sa povedat ze verim ale som skeptik s toho hladiska ze vela veci ktore boli zaujimave a skoro nadprirodzene sa nakoniec dali vysvetlit racionalne a vedecky.

Mozno tu ale naozaj nie sme sami, a ine civilizacie k nam vysielaju svojich svedkov, ktori sleduju ako sa tzu navzajom zabijame a pomaly hubime nasu vlastnu civilizaciu a maju s toho peknu "podivanu" ...

Trance

2008-06-10T09:20:00.000-07:00

No uz podla mojho nicku bolo jasne ze v dohladnej dobe sa tu taky clanok objavi. Trance je nieco viac ako len hudba. Ako sa hovori: "Trance nepocuvas, trance citis!!" a je to pravda. Skratka je to hudba na inej urovni ako vecsina komercnych veci, ktore sa pocuvat nedaju. Je to elektronicka hudba, ktoru tvoria ludia zo srdcom. Na to aby clovek vytvoril poriadny trance song musi hudbu citit. A takych producentov je kopa. Moj oblubenec je Armin van Buuren. Jeho dvojhodinove mixy s nazvom A State of Trance su pre mna takpovediac posvatne. Bolo to vlastne aj prve co som v oblasti Trance zaregistroval. Avsak uplne prva vec, ktora mi povedala ze takyto styl vobec existuje bol Dj Tiesto (dnes uz len Tiesto) a jeho Adagio for Strings. Dodnes je to aqsi najvacsi Trance song vsetkych dob spolu s vecami ako napr. 7AM od ATB a podobne.

Trance je jedne s nekomercnych hudobnych stylov preto ho v radiu budete hladat marne. Jedina znama vec je hore spominana 7AM od ATB. Asi jedina vec, ktora sa do radii dostala a uz niekolko rokov sa hra dodnes.

Ja som "trancerom" uz dva roky. Dovtedy som bol chlapec, ktory nemal internetove pripojenie a sourcom hudby boli spoluziaci metalisti rockeri a hip hopery. hip hop som nemal nikdy rad a tak som ho pocul mozno raz v zivote s vlastnej vole. Rock mam rad dodnes. Metal vsak nemusim. To je na mna moc tvrde.

Aj Trance vie byt tvrdy. Taky Progressive je uz celkom silne kaffe i ked pre Drumerov a Schranzerov len rozpravky na dobru noc. Ja mam najradsej krasny vokalovy Trance. To je moja taka lahodka. Ale takisto aj povznasajuci a pokojny Trance ale aj ten smutny. Progressive si u mna stale rychlejsie hlada cestu a tak casto pocuvam aj ten.

V poslednom case ma celkom chyta aj House ale jedna vec co mi na nom vadi su basy ktore sa u vecsiny pesniciek menia len velmi malo. Vela odporcov Trancu si mysli ze aj tam je to len tuc tuc. Ale vecsina pesniciek nejde len o to tuc tuc ale hlavne o melodiku ktora u niektorych pesniciek je neuveritelna. Niektore pesnicky vedia vyrazit dych. Je to niec povznasajuce. Clovek sa citi lepsie ked pocuje taku krasnu hudbu ktora mu podla mna casto aj nieco da.

Nechcem nikomu radit co ma pocuvat. Kazdy ma predsa svoj styl ktory ho povznasa a nieco mu aj hoori. Ale nemam rad hip hoperov a traperov. Skratka to ako sa vyjadruju a ako povysenecky sa k ostatnim stavaju ma vie len a len vytocit. Keby sa spravali normalne tak ich viem respektovat ale uz len ked vidim posrateho lopatara tak mi je zle. To same si on povie o mne ale tak vyjadrit sa mozem.

No tak hudbe ktoru pocuvam a milujem som sa tak nepriamo vyjadril a tak uz tuto povinnost ako Trancer mam za sebou. Ma vsak vela myslienok na ine blogovacie clanky tak sa teste

Nasa skola

2008-06-10T08:17:00.000-07:00

Vobec a nikdy ma nebavila skola ktoru uz 3 roky navstevujem. Je to sice trosku neskore tvrdenie ale je to tak od prveho dna co som tam. Je to elektrotechnika. Nikdy som s tim ja nemal nic spolocne ale oco to chcel ze to bude skola ktora mi nieco da. Je to mozne to nevylucujem ale ked cloveka nieco nebavi tak mu to moze dat cokolvek.

Kazdy den chodim do skoly s velkou nechutou. Jedina vec na ktoru sa tesim je zvonenie na koniec vyucovania. Inak sa nemam na co tesit. Predmety su nezazivne a profesory ich takisto nevedia podat tak ako by sa to malo.

Ucitelia su sami o sebe kapitola. Vecsina po skole chodi ako majstri sveta i ked na hodinach sa casto ukazuje ako na tom aj vedomostami su. Casto sa stane ze maju mylne info. o tom co je moderne. Ked chcu dnes ucit nech sa aj zmodernizuju. Ucia s knih ktore su starsie ako moji rodicia. To berem .. nie su peniaze ale oni sa tych knih drzia ako keby boli dnesne a to sa mi uz tak nepaci. Ako sa clovek moze drzat niecoho co bolo napisane pred pol storocim. Je to bieda. Najviac vsak neznasam nasu profesorku, ktora nas uci Automatizaciu a Elektroniku. Da sa s nou pokecat pokial nezacne rozhovor o danomk ucive. Pokial nepocuje odrecitovane poucky tak koniec . A podla mna nieco sa naucit a odrecitovat je ako sa to neucit vobec. My potrebujeme aj vysvetlenie preco to tak je, preco to tak funguje. To ich ale nezaujima. Im ide o to prezit skolsky den bez zbytocnych problemov a na to co z nas bude vecsina kasle. Najdu sa aj taki, ktorych zaujimame ale ty nas vecsinou ucia nepodstatne predmety.

Milujem prazdniny. To samozrejme kazdy ale ja ich mam nesmierne rad. Aj ked sa jenda len o jeden volny den tak mi stoji za to. Niekedy sa stane ze ten volny den si urobim sam. To su dni kedy vobec nemam naladu na nic a v skole by som to aj tak len pekne pokazil. Vtedy sa do skoly vobec nehrniem. Naco si budem kazit aj tak uz dst priemerne znamky. Radsej ostanem doma daco porobim a potom pridem do skoly nauceny a opravim si znamku. To je aspon moj pripad

Nechapem niektorych spoluziakov co na pisomku pridu uplne nenauceni. Ja by som si to nemohol dovolit. Do rana by som od nervov ze to vobec neviem ani nezaspal. Skratka ked si to aspon trosku precitam a mam sajn o co ide tak som spokojny.

Najkrajsi pocit je ked napisem pisomku na jednotku. To je neopisatelny pocit. Skratka vted ysom na seba hrdy ze aspon nieco este viem. Este lepsie je to ked idem odpovedat a sadam si z jendotkou. Ale nerad odpovedam. Radsej mam pisomky. Nie koli tomu ze sa da opisovat ale lepsie sa mi sustredi ked sedim pred pisomkou. Ked stojim pri tabuly kuka sa na mna polka triedy a som zoci voci "krasnej" profesorke tak mozem byt nauceny na jendotku ale nezvladnem to. Nemam ra dpohlady kopy ludi. Som skor introvert. Mam rad male skupiny ludi ktorych dobre poznam a mam s nimi o com rozpravat.

Takim clovekom je aj moj spoluziak 1ohnnY .. Je to tzrancer ako ja a vzdy mame o com pokecat. Je to programator ako s apatri ale skola ho nebavi tak ako aj mna a preto ho mam este radsej.

Skratka co vam budem hovorit. Skola by ma bavila keby sme sa tam ucili nieco poriadne. Ale o tom mozem len snivat ako to vidim tak to bude len horsie a to ma buduci rok caka maturia na to sa teda vobec netesim.

Budu to velke stresy a ja stresy nemam rad....

New Blogger ine the City ;)

2008-04-12T08:19:00.000-07:00

Zdravim ludkovia ... Casto mam chut nieco napisat a tak som si povedal preco si nevytvorit vlastny blog ?? ... Budem tu vyjadrovat svoje myslienky bez gramatickej a diakritickej upravy pretoze sa mi s tim nechce hrat =) Inak s gramatikou nemam problem :-D ... Som zvedavy ci sa najde aspon jeden clovek co si tento blog prezrie.

Myslienka vytvorit si blog ma napadla v aprili ked v skole nebolo co robit a ja som mal pocit ze musim nieco pisat. Vjadrit svoje myslienky nie len do zosita ale aj takto na verejnost. Vyjadrit sa k veciam ktore ma zaujimaju a trapia.

Tak som dostal napad. Co takto blogovat. Dnes je to moderna vec. Kazdy bloguje. Kazdy bloguje o nieco inom a preco teda nepridat do tej kopy aj nieco svoje. Svoje vlastne myslienky ktore so mna vychadzaju a ktore vo mne kvasia.

Tento blog sa bude venovat hlavne veciam s ktorimi sa stretavam vo svojom zivote casto cize to nebudu clany ako dnes rano som vstal najedol sa a siel do skoly.

Budem rozoberat veci ktore maju myslienku a mam pocit ze ich musim vyjadrit. Preto vas upozornujem ze niekedy moje uvahy budu mozno nepochopitelne ale sak uz ktoreho genia ludia chapali ;)