Presúvam sa

Tak doslo k tomu, ze som sa konecne rozhodol zmenit prostredie v ktorom tvorim :) ... ide o prostredie Wordpress a vsetky clanky najdete vlastne na stranke 

www.lostwords.tk

:) 

Prve uspechy

Jeden rok

Tak a je to tu. Včera ubehol jeden rok od vtedy ako som si založil tento blog. Vtedy som uvažoval čo asi sa za ten rok keď toto budem písať stane. A že sa toho nestalo malo dokumentujú s časti aj moje články. Zažil som pády. Zažil som stúpania. Zažil som veľkú lásku ale zažil som aj jej smutne zhasnutie. Bol to rok, ktorý mi vcelku veľa priniesol. Spoznal som veľa úžasných ľudí. Spoznal som taktiež ľudí čo mi nakoniec ublížili. Dnes sa na nikoho nehnevám. Predsa len to nemá žiadny význam. Veľa ľuďom som, teda dúfam, pomohol. Veľa ľudí som sklamal. 

Človek musí niečo zažiť aby to potom mohol hodnotiť na sebe a iných. Prežil som si všetko čo sledujem na iných ľuďoch. Dá sa povedať, že to bolo asi aj dobre, že som si vyskúšal všetko. Aspoň sa tomu raz budem vedieť brániť ak sa to znovu vráti.

Naskytá sa otázka, či sa po roku mam lepšie. Ani neviem vlastne. Všeličo sa zmenilo ako som spomínal. Ale či začalo prevládať to dobre či zle to sa mi ťažko hodnotí. Aj vtedy som mal veci, ktoré ma tešili a ktoré ma hnevali a dnes je tomu rovnako. Možno je viac tých zlých ale asi som sa lepšie naučil ich prežívať a tak si ich až tak nepripúšťam k telu.

Ľudia okolo mňa sa tiež zmenili. Okruh mojich kamarátov sa jemne zväčšil. Priateľov mam viac menej stále rovnako. Tých nemením. A asi mi aj stačí koľko ich je. Nerád sa obklopujem veľkou spoločnosťou. Viem, že vždy sa v nej potom nájde niekto čo ma buď potopí alebo zraní. 

Aj svet okolo mňa sa pohol dopredu. Aj za ten krátky rok pozorujem, že svet sa mení. Mení sa smerom k technologizácii. Všetko sa mení na strojmi ovládané bábky. Človek je už len malý medzičlánok vo výrobe a zveľaďovaní nasej zeme. Dnes ja rarita mat niečo ručne vyrobene alebo aspoň z väčšej časti vyrobene človekom. 

Láska sa okolo mňa za tento rok nalietala dosť. Ukázala mi všeličo. Zažil som ozajstnú lásku na ktorú som dlho čakal a potom ma náhle opustila. Snažím sa zmieriť s tím že asi v tomto smere budem mat často smolu. Nie každému sa darí v láske. Niekomu praje šťastie v hre a potom som ja. Ani je dno ani druhé. Ale asi to tak ma byt. 

Nakoniec len malé znovu zhrnutie. Bol to rok, ktorý ma zmenil. Či k lepšiemu alebo horšiemu nechávam na ladu čo ma poznajú a vedia aký som. 

Sviatky

Uvaril som si môj obľúbený zelený čaj, mimochodom dovezený priamo z Číny a rozhodol som sa, že nadišiel čas znovu sa nejakým spôsobom očistiť od špiny tohto sveta. Sú predsa sviatky a tie ma vedia vždy nabiť pozitívnou energiou. Vždy ma nútia spomínať na staré časi keď som bol malý, z ocom sme behali po rodinách a zbieral som sladkosti a nejaké tie korunky, ktoré som samozrejme vždy hneď minul. Boli to pekne časi a mam pocit, že aj vtedy I keď to neni tak dávno sa na tieto dni prihliadalo inak. Dnes je to už len o peniazoch a o násilí. Takto nejako o tom hovorí môj starký. ťažký komunista a zástanca socialistického zriadenia. Cely rok sa nás s ocom snaží presvedčiť, že len pani komunisti boli ti čo našu krajinu dokázali pohnúť vpred. Inak tomu nebýva ani počas sviatkov. Nikdy si neodpusti, že vždy počas sviatkov sa hrávali piesne z rozhlasu a po ceste chodili zástupy spievajúceho ľudu. Všetko veľmi pekne veci ale do mentality dnešného ľudu už vôbec nezapadajú. Dnes úsmevne sledujem ako otcovia bežia za svojimi malými synmi s rukami plnými od tašiek plných sladkosti. Tím otcom vážne nezávidím, že sa cely deň musia trepať po návštevách a tváriť sa tak sviatočne a Blažene. A ženy zase musia znášať spŕšky vody, ktorou ich my, muži nesmierne radi častujeme. premýšľal som nad tím čo mi pri jednom rozhovore povedala Sara. Namiesto vody chcela od všetkých žiadať objatie. Zaujímavý nápad. Keď už sme od pochodov po cestách prešli k formálnym šibačkám nevelkím korbáčom a lacnou voňavkou, možno raz príde éra kedy bude stačiť jedno malé objatie a úsmev. Ktovie

Kolobeh myšlienok

Tak som tu znova. Sľúbil som si, že konečne napíšem niečo pozitívne, ale nejako sa mi to nedarí. Môj život bol už ako tak dobrý. Mal som vážny vzťah, mal som kúsok maturít za sebou a viac menej nič nečakané sa v mojom živote nedialo. Akosi som ale asi malo klopal na drevo keď sa všetko zmenilo. Mojou vinou sa mi zrútil ročný vzťah, čo ma strašne mrzí, a takisto sa začalo meniť všetko okolo. Začal som si uvedomovať, že vlastne nič nemám. Nemám kamarátov čo by ma vytiahli von keď je mi nanič. Nemám kamarátov čo by sa zaujímali o moje problémy. Znovu sa dostávam do situácie, kedy mam pocit, že som tu sám. Nikto sa o mňa nezaujíma, nikoho zrazu nepoznám. Ľudia, ktorých som poznal vďaka priateľke sú teraz proti mne. Snažil som sa nikomu ďalej neubližovať a všetko sa otočilo proti mne. Takisto aj problémy v rodine nezapríčinené mnou nakoniec vytvorili zo mňa toho najhoršieho i keď som sa len snažil aby bolo všetko dobre. Niekedy mam pocit, že to nejde. Sú tu ľudia, ktorí sú iní ako väčšina ľudí čo poznám, teda je tu človek. Človek, s ktorým sa cítim super a nemusím myslieť na to všetko okolo. Avšak to všetko okolo mňa spôsobuje to, že sa asi nikdy neodvážim povedať mu (jej) do oči, čo cítim aby som sa znovu nepopálil. Blíži sa doba kedy sa z Bane pomaly vytratím na internát a ja mam pocit, že tu neni človek, ktorému by som tu chýbal, človek ktorý by sa tesil na to, kedy sa vrátim a kedy sa znovu uvidíme. Takto nejako sa cítim po 18 rokoch života v tomto meste. Odsudzovaný a sám bez lásky a pochopenia. Smutne.